Pokračujeme – 11.6.2019

Nedávno som mal možnosť slúžiť v Lotyšsku. Rád by som sa s vami podelil, v akom stave je dielo Pánovo na tomto mieste.

Bolo počuť správy, že cirkvi na Východe, zrejme v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, sú veľké a zažívajú prebudenie. Skutočne, aj v Lotyšsku sú zbory podstatne väčšie a je ich viac. Dielo je zastabilizované, väčšina z nich má vlastné nehnuteľnosti a inštitúcie. Napríklad, v samotnej Rige je 6 charizmatických zborov nad 500 ľudí a údajne 20 letničných skupín (neviem, aké sú veľké). Problém je však v tom, že väčšina zborov vznikla a vyrástla v 90-tych rokoch, respektíve, tesne po páde komunistického režimu. Teraz, keď je situácia v spoločnosti konsolidovaná, rast zastal.

My, na rozdiel od týchto krajín, sme niečo také, čo by sme mohli nazvať prebudením, nezažili. Začali sme vtedy, keď najlepšie porevolučné roky boli preč, a pracujeme systematicky s tým, že očakávame zmeny, ktoré smelo môžeme prebudením nazvať.

Prínos mojej návštevy bol v tom, že som hovoril o princípoch rastu a verím, že moja služba bratov požehnala (hneď som dostal pozvanie do letničnej cirkvi v Litve). Som rád, že naše vzťahy sa rozrastajú všetkými smermi, kontakty na Východ sú pre nás nové, ale veľmi požehnané. Už počas prázdnin máme dohodnuté návštevy služobníkov zo zahraničia.

Otázka, ktorá bola často kladená, sa týkala náboženskej slobody na Slovensku a v Čechách. Keď som ich oboznámil s tým, že v Českej republike bola cirkev zaregistrovaná za 3 mesiace a na Slovenku je nám už 12 rokov odopieraná, a navyše, keď sa dozvedeli, že kvóta na registráciu novej cirkvi je 50 000 členov, korporatívne krútili hlavami. Na to, že sa našej situácii čudujú na Západe, kde je demokracia udomácnená, sme si už zvykli. To, že nad nami krútia hlavami na Východe, žiaľ, nie je dobrá vizitka pre Slovensko.

Inak je všetko v poriadku, cirkev na celom svete, v rozličných podmienkach, zažíva expanziu a s radosťou očakáva svojho Mesiáša – Pána Ježiša Krista.